Choď na obsah Choď na menu
 


BETYINA TÝŽDŇOVKA: Rhodes 2009

O kripľavej letuške, babke s prasacou chrípkou, zúfalej ceste autobusom do aquaparku, Údolí motýľov bez motýľov a o všetkom, čo sa dá zažiť na jednej dovolenke

 

Toto sú čerstvé udalosti posledných dní a ja vás pozývam čítať môj nehorázne dlhý report. Začala som ho písať bezprostredne v nedeľu večer a tak ma to chytilo, že som ho do noci aj celý dopísala :DD

 

V hlavných úlohách: BETY, ZUSSKA, ALEX a spol.

Vo vedľajších úlohách: Martina Šišková, milí mladomanželia z Veľkého Krtíša, tlsté ženské, mladé Trnavčanky, dvojníčka Silvie Glendovej, Záhoráčka

Special guest star: babka s prasacou chrípkou

 

1.DEŇ: SOBOTA, 11.júl 2009

Všetky postavy vystupujúce v tomto "diele" vysvetlím postupne a začneme v sobotu skoro ráno, keď sme mierili na bratislavské letisko v nádeji, že náš let nebude meškať. Od piatka, 23.00 do soboty, 23.00 totiž štrajkovali grécki letoví dispečeri, avšak potešujúca správa bola, že štrajk bol zrušený! Hurá! xD Prišli sme na letisko a pri nás parkovalo auto z Veľkého Krtíša. Hneď sme sa spoznali s milými mladomanželmi, ktorí išli na oneskorenú svadobnú cestu (svadbu mali v novembri). Boli sme radi, že sme niekoho stretli a tak sme až do odletového terminálu nahodili konverzáciu typu "Idete do Grécka? - Že áno - Že na Rhodos? - Že áno - Že aj my... - Že vážne? - Že priamo do mesta Rhodos? - Že hej... - Že do hotela Cactus? - Že hej"... Takáto milá konverzácia sa rýchlo zbehla a zistili sme, že ideme do toho istého hotela a na to isté miesto.

Teraz to rýchlo preskočím a retrospektívne sa pozrieme do lietadla. Išli sme dokonca s 15 minútovým predstihom, pretože po nás odlietalo lietadlo do Heraklionu na Krétu. Konkrétne sme leteli s leteckou spoločnosťou AIR SLOVAKIA a bola som rada, že nie s takmer skrachovanou SKYEUROPE. Tam sme spoznali našich ďalších spolucestujúcich - tri mladé baby z mesta, kde ešte aj mačky mňaukajú "mnau". Ak ste si tipli, áno, je to Trnava. Boli približne v našom veku a jednej z nich začal krátko pred odletom na plné pecky vyzváňať mobil - konkrétne melódia Sasha Rybak - Fairytale. O haluz bolo postarané a z reproduktorov sa ozval hlas letušky "Opätovne vás prosíme o vypnutie mobilných telefónov, o chvíľu štartujeme". Potom stále niečo vravela tým svojím tvrdým trnavským akcentom a potom sa aj s kamoškami dlho rehotali. Tak sme teda vyštartovali a celý let bol v pohode. Až na jednu kripľavú letušku, ktorá Zusske takmer prešla nohu obsluhovacím stolíkom v uličke a jej neustály preafektovaný hlas liezol na nervy nielen mne. Jedna zo spomínaných Trnavčaniek sedela pri babke, ktorá neustále kašľala a tak sme ju nazvali "teta s prasacou chrípkou". Asi o dve a pol hodiny sme pristáli na ostrove Rhodos a z reproduktorov sa zase ozvalo "Vážení cestujúci, práve sme pristáli na ostrove Rhodos, je 13 hodín XX minút (neviem koľko presne xD), teplota vzduchu je 26 stupňov a teplota vody 24 stupňov. Nezabudnite si prestaviť čas na hodinkách o jednu hodinu vpred".

 

Obrázok

Lietadlo aeroliniek Air Slovakia.

 

 

Rhodos je ostrov cca 70 km dlhý a 20 km široký. Nachádza sa tu jedno letisko. Odtiaľ rozvážal autobus do jednotlivých stredísk v nasledovnom poradí: Ixia - Rhodos Town - Reni Koskinou - Faliraki - Kolymbia - Lindos. My sme boli priamo v meste Rhodos, čo sa považuje za pomyselné hlavné mesto ostrova. Spolu s nami vystúpili Veľkokrtíšania, MT (mladé Trnavčanky) a zatiaľ nespomínané tlsté ženské - bolo ich 5, no aby som bola konkrétna, jedna z nich bola chudá. Tá najstaršia mohla mať okolo 50, bola s ňou asi jej dcéra a nejaké kamarátky. Na tejto dovolenke sme si s nimi užili dosť, ale o tom až neskôr.

Podľa pokynov CK HYDROTOUR sme sa mali na recepcii odbaviť. Bolo nás 8 a dostali sme 2 apartmány po štyroch. Ja, Zusska, Alex a Elen sme sa narvali do jednej izby a ostatní do druhej. O 17.00 mala byť schôdzka s delegátkou, ktorá mala byť podľa pokynov CK Slovenka, avšak nakoniec to bola Češka a volala sa Martina Šišková. Schôdzka sa nakoniec konala po 17.00 a stretli sme sa na nej všetci. Delegátka nám odporučila fakultatívny výlet do Údolia motýľov a do aquaparku, povedala nám aj ďalšie informácie a večer sme mesto trochu preskúmali. Unavení z náročného dňa sme po polnoci zaľahli do postiel.

 

2.DEŇ: NEDEĽA, 12.júl 2009

Naše prvé raňajky - aby ste boli v obraze, zo stravovacích služieb sme mali len raňajky. Dopadlo to nad moje očakávania. Vždy čerstvo dokladané potraviny, pečivo, dva druhy šunky, prosciutto, dva druhy syrov, džúsy, zelenina, cereálie, džem, maslo, mlieko, čaje - proste, toto všetko sa zmestilo na švédske stoly a každý si mohol vybrať, na čo mal práve chuť. Strava bola výborná a na všetko dohliadal taký starší pán, ktorý mi strašne pripomínal Dr.Iľka.

Ešte k včerajšiemu dňu - na recepcii sme museli zložiť kauciu 50 eur, ktorá nám bola vrátená po odovzdaní apartmánov v takom stave, akom sme ich dostali. Tam zase bola recepčná, ktorá mi nehorázne pripomínala Silviu Glendovú - hovorkyňu premiéra SR.

Neskôr sme boli sme na pláži. Pláž bola na moje sklamanie trochu priveľmi kamienková a málo piesková. Proste taká zmes... More bolo nádherne čisté a voda dosť teplá. Zatiaľ čo v sobotu nebolo nejak extra teplo, v nedeľu bola obloha bez jediného mráčika a mohlo byť okolo 30 stupňov.

Taktiež sme boli aj pri bazéne, ktorý bol naozaj čistý a každý deň ho čistili vodným vysávačom. Večer sme prišli na izbu a - neuveriteľné! Na kanáli číslo 8 sme chytali TA3. Delegátka vravela, že niekedy to hapruje a treba prepnúť a deň predtým to prelaďovali, pretože TA3 pre južnú Európu začala vysielať na novej frekvencii.

 

3.DEŇ: PONDELOK, 13.júl 2009

Nechcem sa nejak veľmi rozpisovať, pretože tento report by bol nehorázne dlhý, ale v pondelok sa toho stalo dosť. Ráno som bola so Zusskou kúpiť nafukovačku a v rukách nám pristála šedá za "Eksi dheka", čo v gréčtine znamená "Šesť desať". Zaplatili sme a konštatovali, že gréčtina je krkolomný jazyk.

Striedali sme hodinu na pláži s hodinou v mori a poobede sme boli pri bazéne. Hádzali sme sa do vody ako sardinky do konzervy (sorry ale nevedela som nájsť priliehavejšie prirovnanie xDDD) a ja som mala oči vyštípané a krvilačno-červené. Myslím, že nielen ja xD. 

Ako na potvoru večer vypadla klimatizácia. V tom najväčšom teple! Do noci sa nám ju už nepodarilo nakopnúť a "Glendová" na recepcii vravela, že sa to rieši. V izbe bolo niečo pod 30 stupňov a ráno sme sa všetci zobudili spotení.

 

4.DEŇ: UTOROK, 14.júl 2009

Niekto zaklopal na dvere. "Já se moc omlouvám za ten včerejší výpadek klimatizace, ale chyba bola v centrálním zdroji, celý hotel nemal klimatizaci...," asi takto to vysvetlila delegátka a pozvala sa dovnútra sama, aj keď ju nikto nepozval xD.

V utorok sme mali na pláne ísť do Údolia motýľov. Autobus taktiež zvážal ľudí zo stredísk Rhodos Town, Reni Koskinou a Faliraki a približne po hodine a pol sme sa ocitli vo vnútrozemí ostrova - údolí motýľov. Koniec koncov, tých motýľov tam veľa nebolo. Všetky sa buď skrývali, alebo tam jednoducho neboli. Ale výlet, celkovo, stál za to a bolo to príjemné oživenie. Údolie motýľov sme familárne nazvali gréckym Forks (miesto, kde sa odohráva Twilight sága). Iste by sme tu stretli upíra Eduarda Čulena alebo vlkolaka Jakuba Čierneho xD (pochopia len tí, čo čítali Twilight).

 

Obrázok 

To nie je kôra stromu, ale motýle

 

JA SOM BLAVÁK, JA MôŽEM VŠETKO, JA SOM NA TOMTO SPROSTOM MIESTE KING! xDD

 Bez urážky, fakt xD Chápete, my Blaváci sme sa tam cítili ako v Safari Parku, keď sme zdržovali prehliadku a nechtiac zabránili ľuďom, aby prešli na druhú stranu mosta, keď sme fotili napríklad toto:

 

Obrázok

Motýle boli naozaj rôznorodé

 

V Údolí motýľov bol aj malý vodopád a potok, v útrobách ktorého sa takmer stratili moje slnečné okuliare a keď som sa za nimi naťahovala, tak skoro aj ja xD

Jednalo sa len o poldenný výlet a poobede sme šli na pláž. Zusska trefne okomentovala rozmery mojej plážovej tašky, do ktorej sa zmestilo čokoľvek, čo ste si zmysleli.

Zusska: Nemôžeš mi tam prihodiť ešte knihu?

Jednalo sa o anglickú verziu poslednej štvrtej knihy. Mimochodom, Breaking Dawn po slovensky ešte nevyšla a vyjde koncom augusta. Pripájam foto mojej gigantickej plážovej tašky, do ktorej sa narvala ešte aj volejbalová lopta:

 

Obrázok

 

Na pláži bolo veselo a plno. Iste poznáte plážových predávajúcich, tj. väčšinou černochov, ktorí chodia po pláži a ponúkajú vám uteráky, slnečné okuliare, náramky a iné haraburdy, ktoré majú dve vlastnosti - nízka kvalita, vysoká cena. Okrem toho tu chodili ešte Aziatky, niektoré ponúkali masáž a niektoré tetovanie. Proste hrúza... každých 5 minút vás otravuje iný predavač a ponúka vám veci od výmyslu sveta.

Keď okolo mňa prešla ženská, čo ponúkala štyridsiatu-piatu masáž, nemilosrdne som ju odbila slovami "No, thanks". Vlastne neviem, či bola 45-ta, ale keď vás každých 5 minút otravujú, už to nepočítate xD.

 

 

5.DEŇ: STREDA, 15.júl 2009

Ráno sme u delegátky kúpili lístky do aquaparku, kde sme išli štvrtok. Stoja 20 eur na deň na dospelú osobu, ale u delegátov kúpite zľavnené za 15. Z hľadiska počasia bola streda asi najteplejším dňom, spolu so štvrtkom, keď mohlo byť aj 35 stupňov.

Celý deň sme sa vyvaľovali na pláži a pri bazéne a jednoducho si užívali skvelé počasie a priezračne čistú vodu. A tu sa začal náš príbeh s tlstými ženskými. Mohli sme robiť čokoľvek sme chceli, vždy sme mali miesta na pláži v rozmedzí 20-tich metrov od seba xD. Zjednávali cenu s jedným černochom, ktorý ponúkal uteráky. To, čo predvádzali, by sa nedalo nazvať ani lámanou angličtinou, pretože to bolo niečo ako "anglo-nemčina". Pripájam ich úžasné výtvory:

"We take zwei for 15 euro..." xD Chceli dva uteráky za 15 eur, čo sa im zjednať nepodarilo, pretože predavač chcel 35. Nehorázne ceny. My sme sa na ich pokusoch o angličtinu zabávali, ale hlavne na tom, že chcú z 35 eur zjednať na 15... nemožné... Nakoniec černoch ustúpil na 30 a najmladšia z tlstých ženských povedala: "No že ste to vy, tak 16 eur!"... To bola už posledná kvapka do pohára a z našich ležadiel sa ozvali hurónske výbuchy smiechu. Ustúpila "až" o jedno euro xDDD.

Bety: Prosím vás, poďme do mora, pretože už neznesiem tie ich reči (smiech)!

Alex: Čo vám na nich tak vadí?

Zusska: Nič, ja sa bavím na absurdnosti tejto situácie... Môžeme robiť čokoľvek a vždy sa stretneme v okruhu 50-tich metrov od seba (smiech).

Každý večer sme boli v reštaurácií.  A každý večer platil niekto iný. V stredu sme si to zamierili do pravej talianskej reštaurácie, ktorú nám odporučila aj delegátka. Vošli sme a ja som bola v nemom úžase. Taliansky hovoriaci personál, všetky nápisy napísané po taliansky, napríklad aj "VIETATO FUMARE", teda "ZAKÁZANÉ FAJČIŤ".

"Prego" (nech sa páči, tal.) Dovalil sa čašník skôr, ako sme mali vybraté. Vedeli sme však, že všetci chceme nejakú pizzu a objednali sme si 8 rôznych. Večera bola vynikajúca, dokonca keď sme požiadali o účet, doniesli nám aj malú pozornosť - malé poháriky a v nich žltú kvapalinu, ktorá voňala ako Okena.

Bety: Počujte, radšej to nepime, pretože to smrdí jak Okena! Čo keď nás chcú otráviť? (smiech)

Vtom sa niektorí rozosmiali, avšak skutočný smiech prišiel až potom.

Zusska: To nám asi priniesli, aby sme umyli poháre!

Všetci sa začali rehotať.

Bety: Jáj! Mne to až teraz došlo!

Povedala som s približne 5 sekundovým oneskorením, keď som si uvedomila, že išlo o geniálny vtip. Ak teda nechápete - povedala som, že to smrdí ako Okena, teda čistiaci prostriedok a Zusska potom trepla "...asi aby sme tým umyli poháre!". Teraz sa na tom už tak nezasmejem, ale keby ste ju počuli! xDD

Keď sme uvideli účet, už sme sa tak nesmiali. Šesťdesiat eur. Osemkrát pizza, osemkrát nápoje, káva, minerálka do rezervy. A za každého si účtovali euro za obsluhu! Toto nám teda činilo dosť veľkú sumu, ale ako skúsená "reštauračná agentka" (:DD) viem, že v tejto sume si zarátavajú už aj sprepitné a tak im už netreba nechávať.

Konkrétne sme za 8 ľudí platili 63,40. "Sessantatré quaranta (šesťdesiattri štyridsať, tal.)", povedal čašník a nakoniec sme im nechali ešte 60 centov. "Sessantaquattro (šesťdesiatštyri, tal.)," povedala som a bolo rozhodnuté. Boli sme s jedlom nadmieru spokojní, a preto 60 centov hore-dole. Vzhľadom k tomu, že sme boli ôsmi mi celková suma pripadala aj trochu nízka...

(Ak by si niekto myslel, že talianske číslovky sú zložité, sú naozaj jednoduché. Sessanta je 60, tré je 3, keď to spojíme dokopy vznikne sessantatré. Quaranta je 40, no a sessantaquattro je 64).

 

 

6.DEŇ: ŠTVRTOK, 16.júl 2009

Autobus CK HYDROTOUR do aquaparku zvážal len v pondelky, a preto sme boli nútení ísť rhodoskou mestskou hromadnou. Dostali sme sa na hlavnú stanicu a tam sme mali prestúpiť na druhý autobus priamo do aquaparku. Avšak mali sme vystúpiť skôr a tak sme sa ocitli na konečnej nevediac, kde sme. Jedno však bolo isté - žiadne označenie, že je to zastávka aquaparku, ani žiadne upozornenie. Nevystúpil tam takmer nikto. Na konečnej sme našli ďalšiu zastávku. Museli sme sa dostať naspäť. No kým sme išli na spomínanú druhú zastávku, ušiel nám autobus na prvej a keď sme sa na prvú vracali, ušiel nám autobus aj z druhej a už nechcel zastať, aj keď sme hystericky kývali.

Toto bola nočná mora ako z hororového filmu a priala som si, aby sa skončila. Čakali sme ďalších 20 minút na autobus a ten nás nakoniec zaviezol do aquaparku. Najhorší úsek dovolenky sme mali za sebou.

Zusska: Ja sa už na nič nespolieham, tie autobusy vôbec nechodia podľa poriadkov!

Povedala Zusska a mala pravdu - zmeškaný autobus išiel o 5 minút skôr a ten, na ktorý sme napokon nastúpili o 10 minút neskôr.

Rhodoský aquapark v stredisku Faliraki je vraj najväčší v Európe, ale ťažko povedať, či áno alebo nie, pretože každý aquapark si privlastňuje nejaké "NAJ". Atrakcií tu teda bolo od výmyslov sveta a myslím si, že fotky sú výstižnejšie ako slová:

 

Obrázok

U-Rampa :) strašná haluz xD

 

 

 

Obrázok

Zussku tu vyd.balo z kolesa xDD (sorry za výraz, ale to ste mali vidieť. Vyšla z tejto atrakcie so slovami "I almost died"... teda "Skoro som umrela" no a výraz v jej tvári bol neopísateľný xD

 

 

Obrázok

 Túto atrakciu neskúšajte xD Počas celej našej návštevy na ňu nabralo odvahu len asi 5 ľudí. Z pochopiteľných dôvodov si na nej bolo treba chrániť rozkrok rukami.


Na fotkách vyzerá aquapark ľudoprázdny, ale bolo to ráno a vtedy tam veľa ľudí nebolo. Postupne sa zaplnil a čakacie doby na tobogany sa predĺžili aj na 15 minút. Bolo to dosť deprimujúce - čakáte 15 minút a šmyknete sa za 15 sekúnd. Počas našej celej návštevy v aquaparku bol rebríček hraných skladieb z reproduktorov asi takýto:

1. jednoznačne viedla Katy Perry, ktorej pesničku Hot´N´Cold hrali za deň asi 6x

2. druhé miesto Beyonce - Hallo 

3. no a tretie Alexander Rybak - Fairytale, toho hrali asi len 3x :D

 

 

7.DEŇ: PIATOK, 17.júl 2009

V piatok bolo podobne teplo. Dnešný deň bol naozaj výnimočný. Na pláži sme si požičali šlapací čln a hor sa na šíre more! Prešli sme neviemkoľko stoviek metrov od pobrežia, pretože to neviem odhadnúť, ale proste to bolo šíre more na mieste, kde bolo more na kúpanie oddelené bójami od mora pre lode. Vždy keď sme sa natočili bokom smerom k vlnám, mnohých chytali lodné choroby a na Alexovu poznámku, že asi skočí šípku do vody som odpovedala, že ja asi hodím šabľu do vody xDD No proste nikdy som nevedela, že mi na takej loďke môže byť zle xDD 

Okrem toho sme v piatok opäť stretli naše "tlsté krásavice", ktoré tentokrát okupovali stolný futbal na prízemí hotela a tvárili sa, že ostatných neregistrujú.

Mňa so Zusskou pochytila mánia, a tak sme si v jednom kaderníctve nechali zapliesť vlasy. xD Proste viete, také tie malé vrkôčiky na vrchu hlavy :D Ale vyzeralo to celkom fajn.

Večer sme boli v meste, ktoré som vám ešte ani neopísala. Starobylé hradby mesta Rhodos kombinujúce sa s modernými hotelmi a plnými ulicami turistov boli to pravé orechové. Zábava sa tu končila až v neskorých nočných hodinách.

 

 

8.DEŇ: SOBOTA, 18.júl 2009

Náš posledný, resp. predposledný deň sa ráno niesol v znamení nižších teplôt a zamračenej oblohy. Do hodiny sa však vyčasilo a vykuklo slnko. Zhodli sme sa na tom, že na Rhodose nevydrží byť zamračené dlhšie ako hodinu xD.

Na pláži sme sa stretli s tučnými ženskými. Tá najstaršia si z mobila púšťala Linkin Park, Eminema a iných raperov a vravela, že "kolegyne v mojom veku počúvajú Kazíka... Ja počúvam, to čo sa mi páči." No a z neškodného počúvania ich rečí sme sa dozvedeli, že sú zo ZET A, čo je ŠPZ Žiliny.

V náš neoficiálne posledný deň sme aj dali dokopy všetky mušle, ktoré sme nazbierali a urobili menšiu súťaž "Miss mušľa 2009", v ktorej bolo týchto 12 finalistiek:

 

Obrázok

 

V kategórií "Starodávna" boli tieto:

Obrázok

Ťažko povedať, ktorá z nich je najkrajšia, boli také jednotvárne, žiadna nebola taká, že by vám vyrazila dych. Tieto mušle sme porozkladali Zusske na posteli a tá, keď vyšla zo sprchy zahlásila "Vy hajzli, tie špinavé mušle rozkladáte na mojej posteli?".

A aby sa nepovedalo, že nám na tejto dovolenke nepršalo, večer dokonca spŕchlo! Neboli sme na večeri v reštike, ale objednali sme si pizzu na izbu. Upršané počasie totiž v človeku akosi vyvoláva pocit, že tieto útrapy treba zdieľať spoločne a tak sme drtili celý večer niekoľko hier faraóna. Akúkoľvek hru ja môžem hrať, všetko prehrám. Ale náhodou, mala som svoju polhodinku slávy, keď mi išli samé dobré karty typu zelený dolník alebo horníci xD.

 

 

9.DEŇ: NEDEĽA, 19.júl 2009

Náš 9.deň, ktorý by som už ani nerátala bol chaotický. Ráno sme čakali na autobus, ktorý už išiel zo stredísk Lindos - Kolymbia - Faliraki a Reni Koskinou a v Rhodose sme naskočili my a potom sme ešte boli naložiť ľudí z Ixie.

Nemohla som si nevšimnúť tlsté ženské, ktoré na seba nahodili všetky handry, čo si na dovolenke pokúpili, hlavne raperské tričká a DCčkové tenisky. No vyzerali fakt "báječne", viete si to predstaviť xD.

Avšak čo sa dialo potom, je neopísateľné. V papieroch z CK sme mali písaný odlet z Rhodosu o 11.30, avšak akonáhle sme vystúpili z lietadla, taký starší grécky pán to tam začal organizovať a dozvedeli sme sa, že do BA letia dva lety. Avšak ani jeden o 11.30.

Tak sme sa dopátrali k tomu, že jeden letí o 11.45 a druhý (ktorého číslo sme mali my) o 12.10. Všetci začali panikáriť a jedna milá delegátka inej cestovnej kancelárie, ktorú sme na letisku stretli nám poskytla zoznam pasažierov prvého aj druhého letu. Chvalabohu, našli sme sa. Zostalo nám teda viac času a zašli sme na free internet, ktorý nebol ani tak free, pretože stál 5 eur. Odtiaľ sme sa prvýkrát prihlásili sem na stránku a potom sme už len čakali.

Prvý let mal poznámku "DELAYED" - "ONESKORENÝ" a všetci začali nadávať. Nemeškal však dlho, iba cca 10 minút a všetci sa samozrejme nahrnuli na prvý let a vôbec neregistrovali, že je to iné číslo letu. My sme vedeli, že náš je ten druhý, a tak sme to tam všetkým vysvetľovali, že náš letí až o 12.10. Ten šiel načas a hneď sme sa "nalodili" do lietadla. Na palube bolo o zábavu postarané. Bola tam totiž jedna staršia pani, o ktorej som si myslela, že je Češka, ale pravdepodobne to bola Záhoráčka so silným českým akcentom. Ponúkam zopár útržkov z jej rečí, ktoré stáli za to "ale já som prettým sedzela tu...", "som si vyfotila tie oleandre, čo tam mali... aj ja mám doma, ale né až také pjekné,". Toto všetko hovorila svojej spolusediacej, ktorá bola pravdepodobne jej vnučka a pred ňou sedeli jej rodičia - teda rodičia tej malej, nie tej babky...

Prišla som za svojou partiou s dobrými správami. "Hádajte, aké dobré správy mám!" povedala som, ale nikto nevedel, aké dobré správy môžem mať. Ale jediná Zusska vedela čítať medzi riadkami. "Ja viem. Tlsté majú konečne sedadlá ďaleko od nás!" povedala a uhádla. Konečne sme my boli na inom konci lietadla ako ony. xDD No proste haluz.

O dve a pol hodiny sme pristáli na bratislavskom letisku a zhodnotili celú dovolenku, ktorú môžem hodnotiť len v tom najpozitívnejšom zmysle. Pôvodne sme chceli napísať zopár epizód The Beautiful Life, ale stále sme niečo robili a tak sme napokon napísali iba jednu. Nevadí, hlavné je, že sme si to do sýtosti užili a plní síl sa vraciame ku stránke.

NO DÚFAM, ŽE VÁS ČÍTANIE NEUNAVILO. MŇA PÍSANIE BAVILO NESMIERNE, KEĎ SI NA VŠETKY TIE VTIPNÉ, AJ MENEJ VTIPNÉ ZÁŽITKY SPOMENIEM. TO BOLA DOVOLENKA 2009.