Choď na obsah Choď na menu
 


 USA 2010 aneb Stretnutie s mojím absolútnym idolom

DOČÍTATE SA: Že Bety a Malvína sa stanú hviezdami filmového plátna, že v Bielom Dome nebol ani Barack, ani Bo a že nie je hala ako Hala!

Obrázok

V PREVAŽNEJ MIERE ÚČINKUJÚ: Bety a jej kolegyňa (krycie meno Malvína)

GUEST STAR: Kristin Chenoweth, Sean Hayes, Hala Gorani, Michael Holmes, Jim Clancy, Fionnuala Sweeney, Javier de Diego + other CNN Crew a americká blondínka

 

Dámy a páni, pozývam vás na krátky výlet to the U.S., kde som sa dostala v rámci NeviemKoľkého Medzinárodného prekladateľského kongresu, keďže sa ho zúčastnila aj agentúra, v ktorej trošku pracujem. Zmieňujem sa o tom stále, ale proste si žijem svoj americký sen a verím, že jedného dňa sa tam pozriem na viac ako 9 dní (možno už budúci rok by sa to mohlo stať skutočnosťou). Takže bez úvodných rečí poďme na to - na programe je New York, D.C. a Atlanta. Upozorňujem, že toto sú útržky z reportu a v celej dĺžke si ho v dvoch častiach môžete prečítať na blogu.

 

New York JFK Intl Airport

22.11.2010, 21.45

Po cca osemhodinovom lete sme už boli priamo v New Yorku, ktorý v tom čase zahaľovala hmla. Okolo pol jedenástej sme sa dostali von z letiskového terminálu a podarilo sa nám odchytiť taxík, resp. taxíky - do toho prvého sme sa narvali štyri (kedy chytili taxíky ostatní, netuším XD). Okolo pol dvanástej sme boli na recepcii hotela a okolo polnoci sme sa dostali na izbu. O pol jednej som sa osprchovala, do druhej sme kecali s kolegyňou Malvínou na izbe... potom som ju vyhnala s tvrdením, že "Dobrú noc", na čo si ona zamrmlala, že či som normálna XD... Po druhej v noci som konečne zaspala.

Na ďalší deň bolo na programe najmä nakupovanie, potom spoločná návšteva Central Parku a večer divadelná hra Promises, Promises priamo na Broadway.

V spomínanej hre Promises, Promises hrá slečna Kristin Chenoweth. Asi vám nemusím pripomínať kto to je... dôležité je, že je to osoba, ktorú Bety neodvolateľne zbožňuje a je jednou z jej najobľúbenejších herečiek (hrala napríklad v Pushing Daisies). Čo vám poviem, predstavenie bolo vynikajúce, nasmiali sme sa až až, len keby sme nevychytili také zlé miesta (i keď lístky boli rezervované zo Slovenska už dva mesiace dopredu). 

Ak teda veci vyjdú, budúci rok sa budem v Amerike pohybovať častejšie a hrozne by som si chcela toto predstavenie pozrieť ešte raz! Nestihnem to... derniéru má totižto už v januári.

 

Bety a Malvína hviezdami filmového plátna

Ešte predtým sa konala návšteva Times Square a Rockeffelerovho centra, kde sa nachádza to povestné veľké klzisko s obrovským vianočným stromom. Popoludní sa odohrala jedna zvláštna udalosť... a to v Central Parku, keď sme sa (ne)dobrovoľne a neočakávane podujali na natáčaní filmu Premier Rush (ktorý má premiéru v januári 2012). S Malvínou sme si práve veselo vykračovali hore ulicou, keď tu zrazu filmoví pomocníci (alebo ako sa to volajú), čo stáli pozdĺž cesty dobrého polkilometra s oranžovými vlajočkami v rukách, kričia "SHOOT, SHOOT, IT´S SHOOTING!"... a v zápätí ide okolo veľké auto s obrovskou kamerou vzadu a dvoma malými po boku a nakrúcajú nás a chlapca v hlavnej role na bicykli (ktorého úlohou je doručiť nejaký list dievčaťu... či od dievčaťa... z Manhattanu až do China Townu a vďaka tomu sa dostane do trablou s políciou a ktovie s čím ešte...).

Takýchto záberov robia desiatky, kým si nevyberú a nevystrihnú ten správny, takže nečakám, že sa objavíme sa v konečnej verzii scény. Každopádne si pri tomto filme spomeniem, ako sme v to chladné popoludnie kráčali do Central Parku približne na úrovni 65-tej ulice.

 

25.11.2010

Washington D.C.

Štvrtok bol v Amerike Thanksgiving, čiže dňom Vďakyvzdania. Hneď na raňajky sme si pochutili na tekvicovom koláči (to die for!) a museli sme sa ponáhľať na vlak do D.C., nakoľko je to štátny sviatok a poobede a večer už vlaky príliš nechodili. Okolo obeda sme už boli v hlavnom meste, čiže D.C., kde sme pobudli ďalšie dva dni. Zdanlivo dlhých predlhých okolo 270 míľ vlak zvládol za rekordný čas cca 3 hodiny.

Ľudia, slečna Bety videla Biely dom! Ale neuvidela tam ani pána Obamu, ani jeho dcéry a dokonca ani psa s menom "Bo"! *sad* :( Biely dom je podľa mňa menší, ako vyzerá v televízií, ale aj tak dostačujúci. Ja som skromná! XD Do vnútra sme sa nedostali, takže sme ho videli len zvonka, no i tak je to zážitok. Obišli sme si ho teda aspoň zvonka, z prednej strany až po miesto, kde stoja televízne štáby pre živé vstupy do televízií.

Náš druhý deň vo Washingtone bol zároveň posledným, keďže hneď v sobotu sa začínal kongres v Atlante. Mojim výslovným prianím bolo, aby sme navštívili Arlingtonský cintorín.

Áno, trochu morbídne miesto na "putovanie po D.C.", ale je to najslávnejší americký cintorín, ktorý leží na pravom brehu rieky Potomac hneď oproti Lincoln Memorial. Je tu napríklad pochovaný J.F.Kennedy (po ktorom je pomenované letisko JFK) a má tam takú vec, že "Eternal Flame" - "Večný plameň". Okrem toho tu odpočívajú vojnoví veteráni, ale aj významní politici či osobnosti z kultúrneho života.

Naše prvé kroky viedli do Visitors Centre, klimatizovaná budova (aj v zime - a je tam neskutočná kosa! Malvína vtipkovala, že tam majú hneď aj márnicu! XD). Chňapli sme upomienkové predmety, materiály a mapku a vybrali sa na túru - cintorín sa totiž nachádza na niekoľkých náprotivných vŕškoch a okrem toho je tam aj jeden čosi ako amfiteáter - kruhová stavba, pri ktorej nebolo ani živej duše a boli sme tam doslova sami!

 

Atlanta, Georgia, US

27.11.2010 15.00

V deň nášho príchodu do Atlanty sa začal aj predmetný medzinárodný kongres, takže radšej vás ušetrím podrobností, nakoľko to nebolo až tak zaujímavé... Každopádne nás do toho Georgia Congress Center zvážal autobus a tam nás čakala hneď registrácia a potom partnerské firmy z celého sveta. Kolegyňa tvrdila, že si pripadá ako na dobytčom trhu, nakoľko všetci sa chceli rozprávať so všetkými a celé to bolo naozaj také divné... I keď, my sme tam boli len ako doprovod, na všetkých oficiálnych akciách sa z našej 11-člennej skupiny zúčastnili len 3 ľudia, nakoľko sú vo firme na vedúcich pozíciách. Neviem konkrétny počet prekladateľov, ktorí sa zúčastnili tejto akcie, ale naša vedúca spomínala číslo 800, čo je dosť reálne, nakoľko tá sála, v ktorej sme sa nachádzali bola fakt plná do posledného miesta. Ďalšie číslo, ktoré tipujem - týchto 800 ľudí bolo z takmer 30-tich krajín sveta - najzaujímavejšie sú napríklad Barbados alebo Malta. Z týchto malých štátikov tam bolo viac ľudí ako nás úbohých 11-tich zamestnancov zo Slovenska! :D Najpočetnejší boli samozrejme Američania, Briti, Íri, ale aj obyvatelia Hong Kongu (povie sa to Hong Kongčania?). Boli to príjemne strávené tri dni, i keď my sme sa do atmosféry tohto pracovného kongresu úplne neponorili... Američania pre nás (+ Poliakov) na večer pripravili prehliadku mesta, pričom sme to zapikovali v jednej celkom dobre vyzerajúcej reštaurácií.

 

ROZHOVOR NA NAŠOM "KONGRESE"

Američanka (blondína): Sú ľudia v Amerike odlišní od tých na Slovensku?

Bety: Američania sú trochu priateľskejší...

Blondína: Je Slovensko veľmi odlišné od USA?

Bety: Záleží od toho, v čom odlišné...

Blondína: Je Slovensko komunistická krajina?

Slečna Bety: Prakticky postkomunistická...

Blondína: Čo to znamená? *tupý výraz*

Slečna Bety: Že komunizmus tu bol pred dvadsiatimi rokmi.

... a začala sa ma pýtať na ďalšie veci ako školstvo, sloboda, cirkev... Bolo to milé, koľko otázok mala, tak som rada, že ďalší človek na svete vie, čo to vlastne tá "SLOVAKIA" akože je...

Ale najdôležitejšia otázka bola "Do you guys have Taco Bell?"

NIE, nemáme. Nemáme mexické fastfoody.

 

 

29.11.2010

Atlanta, Georgia, US

Toto bol pondelok a my sme mali až do 16.00 voľný program... Čiže sme usúdili, že v tomto krátkom čase musíme stihnúť CNN Center aj Downtown po druhýkrát.

Do CNN Centra, ktoré sa nachádza taktiež takmer priamo v srdci mesta, sme dorazili okolo 10-tej predpoludním. Prisahám, že keď sme zočili túto obrovskú budovu s logom CNN, takým spôsobom mi to vyrazilo dych, že som sa na mieste takmer rozplakala! XD Možno vám to príde na hlavu, slziť pod CNN Centrom, no som, dopekla, tam, kde som vždy túžila byť, či?!! XD Potrebovali sme si najskôr dať do poriadku tie vstupenky, nakoľko sme mali len tie "obyčajné", no my sme chceli tie "neobyčajné", čiže V.I.P., pretože to vám zaručuje vstup priamo do štúdií, control roomov a newsroomov.

Zatiaľ čo bola slečna Bety uchvátená celým tým splnením sna (pričom ešte netušila, že sen sa jej splní až neskôr), slečna kolegyňa prišla vysmiata s tým, že má V.I.P. lístky! Ale... musíme vraj počkať do pol jednej, až vtedy sa daná prehliadka začína. Čo už, cca hodina a pol čakania, no ten čas sme využili naozaj zmysluplne - túlali sme sa po spomínaných obchodíkoch! XD V jednom dokonca predávali gýčové upomienkové predmety s logom Cartoon Network! XD

O pol jednej sme sa už viezli najdlhším samovoľne-stojacim eskalátorom na svete, ktorý prekonáva spomínanú výšku 8 poschodí. Najskôr nás čakala prehliadka newsroomov - a to sme si opäť museli vyšľapať niekoľko schodov, nakoľko priamo do nich sa oficiálne nedá dostať. Prehliadli sme si ich teda cez obrovské presklené okná a potom sme žiaľ museli ísť ďalej. Čo sa týka známych osobností, nikoho takého dôležitého som nezhliadla.

Ďalší bod prehliadky - starý moderátorský stôl (myslím že vôbec prvý, ktorý bol použitý vo vysielaní). Tam si mohli záujemci vyskúšať aké to je reálne - to znamená aj čítanie textu z teleprompteru aneb po slovensky čítačky. A samozrejme aj to, aké to je pracovať s kamerou - poznáte také tie obrovské kamery vysiace na stožiaroch, ktoré sa pohybujú na koliečkach? XD Vraj sa to volá jimmy-jib a i keď to vyzerá byť nesmierne ťažké, celý tento prístroj sa dá ovládať malíčkom! Áno, malíčkom! Ten kameraman nám to ukázal, vraj je to nejak odťažené a pracuje na princípe závaží, takže veľká sila sa do toho nemusí dávať.

Potom sa nás ujal producent Javier de Diego (ako ho ja familárne volám "Javi") a vysvetľoval celý ten proces, ako sa správy dostávajú z newsroomu až do vysielacieho štúdia

No a potom to prišlo - cez reklamný brejk sme vtrhli priamo do štúdia, kde práve končila relácia I-Desk s Halou Gorani. A práve táto moderátorka CNN je mojim absolútnym a celoživotným vzorom.

Darmo... CNN ma naučila, že Hala v americkej televízií nie je nehnuteľnosť. Je to absolútna profesionálka, ktorá sa v novinárskej brandži pohybuje už nejaký ten piatok, a tak vie, ako to v televízií chodí.

Kto je Hala Gorani?

Narodila sa 1.marca 1970 v Seattli v americkom štáte Washington, avšak jej rodičia pochádzajú zo Sýrie - z mesta Aleppo a počas svojho života žila v Alžírsku a Francúzsku. Jej meno "Hala" je tradičné arabské meno, ktoré v preklade znamená "Aura". Hovorí po anglicky a taktiež ovláda francúzštinu a arabčinu.

Novinársku kariéru začala vo Francúzsku ešte predtým, ako v roku 1998 začala v CNN. V rokoch 2002 a 2007 mapovala francúzske prezidentské voľby a okrem iného sídlila v Londýne, odkiaľ ju vedenie CNN premiestnilo do CNN Centra v Atlante.

Medzi jej najslávnejších respondentov, s ktorými robila rozhovor patria Tony Blair, Dalajláma či Ehud Barak. Hala Gorani zanovito odmieta hovoriť o svojich náboženských a politických presvedčeniach, čo argumentuje tým, že si chce zachovať profesionálnu neutralitu.

Istý medzinárodný magazín ju poctil touto charakteristikou:

"Charming when seen, inspiring when heard, brilliant on screen, gripping when read, exceptional and impossible to describe in a paragraph or two, Gorani
knows how to tell a story, making sure she covers the very many sides of it.

SIMULTÁNNY PREKLAD: "Šarmantná keď ju vidíte, inšpirujúca keď ju počujete, pútavá keď čítate jej články a neopísateľná v jednom či dvoch odsekoch, Hala Goraniová vie, ako urobiť dobrú reportáž s vedomím, že ju mapuje z viacerých perspektív.

Proste, splnenie všetkých snov! Samozrejme, že sme sa nerozprávali osobne alebo medzi štyrmi očami, ale pre mňa je splnenie sna už len to, že som to tam všetko mohla vidieť! XD Konkrétne v tom štúdiu sme sa zdržali asi 10 minút, potom sme museli ísť ďalej, lebo začali prípravy na ďalšiu reláciu. Za ten čas nám Hala stihla ukázať ako v praxi funguje všetko - napríklad aj to, že na zemi majú nalepené značky, aby moderátori vedeli, kde presne sa pre jednotlivé zábery na kamery majú postaviť. Plus že pri vysielaní má vždy pri sebe mobil s prístupom na Twitter a notebook s prístupom na internet (a takisto aj sódu! XD V plechovke, ktorá je položená z vnútornej strany moderátorského stolíka.) A práve to sa mi na práci v CNN páči - moderátori nie sú len osoby, ktoré prečítajú správy, ale pripravujú celý program a všetky rozhovory majú vo vlastnej réžií.

Technické vymoženosti štúdia - magic wall ("These are your marks, by the way... this is your mark to that camera and this is your mark to the wall.") - čiže obrovská plazmová obrazovka, plus touchscreen a chroma-key (t.j. modré pozadie, na ktorom sa robí počasie).

Celá naša VIP prehliadka sa zavŕšila v špeciálnom štúdiu, kde nám bol premietnutý krátky dokument o vzniku CNN, činnosti CNN + s vyjadreniami moderátorov CNN. Apropo, k tým moderátorom - okrem môjho spomínaného Absolútneho idolu som zhliadla ešte Fionnualu Sweeney (moderovala Eurovision Song Contest v roku 1993), rozkošného blondiačika Michaela Holmesa (veď by mi mohol byť otcom! XDDD) a jedinú moderátorku s černošskými koreňmi Ishu Sesay (my personal favourite).  Nebudem už ďalej točiť o osobnostiach, keď ste o nich v živote nepočuli... každopádne bola celá návšteva CNN Centra splnenie veľkého sna!

 

ROZHOVOR PO CNN CENTRE

Bety: Juchúúú, bola si briefnutá! Dnes ťa Jim znova čítal!

Malvína: Bola otázka o tých WikiLeakoch... akože ja totálne nechápem! Ale som šťastná!

Otázka znela: Is WikiLeaks journalism? Should it be protected as free speech? What do you think? Tweet us now @clancycnn!

 

But before I go, I would like to... chcem vám dať do pozornosti, že ak by tento mini-report (toto je mini na moje pomery) niekoho zaujal (nebojte sa, nerobím si zbytočné nádeje XD), v jeho celom znení ho môžete vidieť u mňa na blogu - a to v dvoch častiach. Prvá a druhá.

Čiže ma mrzí, že som vás obrala o jednu Tému týždňa so Sturm der Liebe, no potrebovala som sa podeliť o zážitky a v konečnom dôsledku si myslím, že sa na tom dalo vcelku pobaviť.

Myslím na vás.

Vaša Bety-chan.